Skladateľ, umelec, komik a herec Jaro Filip sa narodil 22. júna 1949 na strednom Slovensku v Hontianskych Moravciach, v okrese Krupina do učiteľskej rodiny. Vyštudoval konzervatórium v Žiline a v rokoch 1971 až 1976 študoval filmovú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave.

Ešte počas štúdia hrával so skupinou Petra Lipu Blues Five, neskôr s YPS-om. Jeho najvýraznejšia spolupráca však bola s Dežom Ursinym, s kapelou Provisorium, kde pôsobil ako klavirista. Po skončení školy pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Herecké skúsenosti naberal v Divadle U Rolanda či v trnavskom Divadle pre deti a mládež.

Od pádu bývalého režimu sa venoval mnohým aktivitám. Nahral tri albumy. V roku 1996 to bol Meditation for Piano, v tom istom roku vydal aj album Cez okno a o dva roky neskôr vyšiel album Ten čo hrával s Dežom. Podieľal sa na tvorbe desiatok albumov Deža Ursinyho, napríklad Modrý vrch či Na ceste domov. Jeho skladateľský talent bol známy aj hudobníkom za riekou Moravou, s ktorými taktiež dlhé roky spolupracoval. Svojou troškou prispel k tvorbe Hany Hegerovej, Ivete Bittovej, Jiřímu Stivínovi či Jaromírovi Nohavicovi.

Najznámejšie je však legendárne zoskupenie Jaro Filip, Milan Lasica a Július Satinský - kamaráti, umelci a komici, ktorí spolu účinkovali v relácii Ktosi je za dverami, v Štúdiu S a na albumoch Bolo nás jedenásť z roku 1981 či Sťahovaví vtáci z roku 1990. K nezabudnuteľným a výnimočným patrí aj hudobná spolupráca s Richardom Müllerom, z ktorej vzišli skladby ako Milovanie v daždi, LSD či Cigaretka na dva ťahy. Filipove skladby zazneli aj v mnohých filmoch, napríklad v komédii Rivers of Babylon od režiséra Vlada Balca z roku 1998. Divácka verejnosť si Filipovu hudbu pamätá aj z inscenácií trnavského divadla, Činohry Slovenského národného divadla a divadla Nová scéna, napríklad z divadelných predstavení Tri sestry, Cyrano z Bergeracu a Pokus o lietanie. Zložil aj hudbu k známemu seriálu Silvánovci, ktorý bol jedeným z prvých hraných seriálov z produkcie komerčnej televízie v samostatnom Slovensku.

Televíznym a rozhlasovým fanúšikom je známy aj ako humorista z viacerých programov. Už od začiatku deväťdesiatych rokov prostredníctvom nich prednášal svoje názory na aktuálne politické dianie na Slovensku, spolu s kolegami Štefanom Skrúcaným, Mirom Nogom, Zuzanou Tlučkovou, Rasťom Piškom a Stanom Radičom. Najväčší úspech slávil s programami Apropo na niekdajšom rádiu Twist, Apropo TV v Slovenskej televízii a napokon Telecvoking v komerčnej televízii Markíza, v ktorom si ako prvý v novej ére dovolili kritizovať vládu a upozorňovať na chyby vládnej garnitúry. V roku 1999 sa spolupráca Jara Filipa a Stana Radiča so Štefanom Skrúcaným, Mirom Nogom, Zuzanou Tlučkovou a Rastislavom Piškom skončila a hoci sa obe humoristické skupinky pokúšali zabodovať na televíznych obrazovkách v iných projektoch, ako napríklad O tri štart či Vox populi, už sa im to v takej miere nepodarilo.

Ako filmový herec sa predstavil v hranom filme O sláve a tráve a v snímke Michala Ruttkaya Iba deň. Ako hlavná postava filmu, hudobník Albert, sa predstavil v rovnomennom televíznom filme Františka Vláčila z roku 1985. Filip si okrem umenia a cigariet zamiloval aj internet. V roku 1997 založil prvý slovenský internetový magazín s názvom Sieťovka, do ktorého až do posledných chvíľ života prispieval ako nadšenec modernej techniky.

Jaro Filip nás nečakane opustil vo veku 51 rokov, 11. júla 2000 na následky ťažkého infarktu a zanechal po sebe štyri deti - synov Jara a Lea a dcéru Evu, ktorých mal s manželkou Evou a kontroverznú Dorotu Nvotovú, ktorú splodil s herečkou Annou Šiškovou. V roku 2002 hudobný publicista Marian Jaslovský vydal biografickú knihu Jaro Filip - človek hromadného výskytu. Česť mu vzdali aj Milan Lasica a Richard Müller, ako aj mnohí ďalší slovenskí hudobníci.

V roku 2008 vznikli albumy Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Lasica a Müller spievajú Filipa, a Pocta Jarovi Filipovi, kde sa nachádzajú jeho piesne v podaní Ivana Táslera, Katky Knechtovej, Petra Lipu, Kulyho, Zuzany Smatanovej a ďalších hudobníkov slovenskej scény. V roku 2004 mu bolo prezidentom udelené štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam za neobyčajný a mnohostranný umelecký talent a osobité umelecké aktivity, schopnosť tímovej spolupráce s výraznými slovenskými a českými umelcami, ako aj za výnimočné osobnostné a charakterové vlastnosti a postoje.